Vláknina

Na Slovensku pretrváva nízka spotreba ovocia, zeleniny a strukovín, ako aj celozrnných pekárskych výrobkov. Slováci majú nízky príjem potravinovej vlákniny. Zníženie spotreby obilnín môže byť zapríčinené väčšou spotrebou polotovarov. Aj keď sa zvýšila spotreba orechov, poklesla spotreba maku, ktorý je zároveň dobrým zdrojom vápnika. Slováci by si mali lepšie zrátať, či sa im ignorovanie vlákniny dlhodobo oplatí.

Strava je plnohodnotná vtedy, ak obsahuje v primeranom množstve základné a doplnkové, výživné a aromatické látky. Najčastejšie pod pojem vláknina zaraďujeme celulózu a lignín, ktoré spolu vytvárajú skupinu nazývanú „hrubá vláknina“. Ak k tejto skupine pridáme hemicelulózy a pektíny, tejto rozsiahlejšej skupine látok hovoríme „potravinová vláknina“.

Pod názvom vláknina sa skrývajú aj iné, viac či menej známe zložky potravy, ako sú rastlinné gumy a slizy. Sú to všetko zložené cukry. Potravinová vláknina patrí medzi sacharidy, a v závislosti od štruktúry poskytuje veľmi malé množstvo energie (cca 2 kcal/g, t. j. 8 kJ/g).

Definovať potravinovú vlákninu sa v minulosti pokúšali viaceré svetové kapacity. Prístup odborníkov k tejto problematike závisel od ich vedeckého zamerania: iný pohľad mali fyziológovia výživy, iný vedci zaoberajúci sa štruktúrou potravín, iný analytickí chemici. Dnes je vláknina prirodzenou súčasťou zdravej výživy, a ani to veľmi neanalyzujeme. Podstatne horšie je, ak nám vláknina chýba, no nevieme o tom.

 

Strava bez vlákniny - problém pre ogranizmus

Potravinová vláknina sa stala „populárnou“ na prelome 60. a 70. rokov, keď sa začali dávať do súvislosti mnohé závažné ochorenia s nedostatkom vlákniny v potrave. Dospelo sa k tomu na základe zhoršeného zdravotného stavu obyvateľov vyspelých krajín, v porovnaní s obyvateľmi z krajín rozvojového sveta. Potravinová vláknina takto získala dôležité miesto medzi zložkami potravín, ktoré podporujú zdravie.

Napriek tomu, že potravinová vláknina poskytuje pomerne malé množstvo energie, má mnohé priaznivé účinky na ľudský organizmus. Jej význam vo výžive človeka spočíva predovšetkým v ochrannej funkcii, no používa sa aj v liečbe niektorých civilizačných chorôb: obezity, chronickej zápchy, cukrovky 2. typu, vydutine hrubého čreva, resp. zápalu slepého čreva a rakoviny hrubého čreva. Jej nedostatočný príjem sa podieľa na vzniku radu chorobných stavov (hlavne tráviaceho ústrojenstva), ale aj ischemickej choroby srdca.

Fermentované zložky potravinovej vlákniny zasa zvyšujú mikrobiálnu hmotu v hrubom čreve, čo napomáha zosilniť sťahy jeho stien. Menia jeho mikroflóru v prospech bifidogénnych baktérií, ktoré priaznivo ovplyvňujú imunitu organizmu, resp. potláčajú problémy po užívaní antibiotík.

 

„Vedecká“ vláknina

Predmetom záujmu odborníkov i konzumentov sa v priebehu posledných rokov stali nutraceutiká, teda potraviny a potravinárske prísady, ktoré sú určené na ochranu zdravia alebo prevenciu niektorých ochorení. Sortiment týchto potravín sa v súčasnosti stále zvyšuje. Vláknina sa považuje za prebiotikum, pretože tvorí časť živnej pôdy pre prebioticky pôsobiace mikroorganizmy, ktoré majú priaznivý vplyv na náš organizmus.

Prebiotické potraviny obsahujú rozpustnú potravinársku vlákninu, predovšetkým polysacharidy, ktoré zmenšujú nebezpečenstvo vzniku rakoviny hrubého čreva a znižujú hladinu cholesterolu. Tieto polysacharidy sa získavajú z prírodných zdrojov, príkladom je inulín z čakanky (v niektorých lahôdkových zeleninách – napr. čakanka, artičoky, čierny koreň, topinambury – je namiesto škrobu prítomný rezervný polysacharid inulín). Inulín sa používa aj ako tuková náhrada v niektorých výrobkoch s vysokým obsahom tuku (napr. margaríny, tučné syry a jogurty z plnotučného mlieka). Dokázaný je aj stimulujúci vplyv fruktózových oligosacharidov na baktérie mliečneho kvasenia, menovite na druh Lactobacillus bifidus, čo priaznivo ovplyvňuje zloženie črevnej mikroflóry.

Nasledujúca tabuľka zachytáva odporúčané denné množstvá podľa VÚP:

Kategória [g/deň]
dojčatá 4 – 6 mesiacov 1
dojčatá 7 – 12 mesiacov 3
deti predškolského veku 1 – 3 r. 10
deti predškolského veku 4 – 6 r. 14
deti školského veku 7 – 10 r. 17
deti školského veku 11 – 14 r., chlapci 20
deti školského veku 11 – 14 r., dievčatá 18
dospievajúci chlapci 15 – 18 r., študujúci 22
dospievajúci chlapci 15 – 18 r., pracujúci 25
dospievajúce dievčatá 15 – 18 r., študujúce 18
dospievajúce dievčatá 15 – 18 r., pracujúce 22
pracujúce ženy 19 – 34 r., ľahká práca 22
pracujúce ženy 19. – 34 r., stredná práca 24
pracujúce ženy 19 – -34 r., ťažká práca 26
ženy ťarchavé 26
ženy dojčiace 28
pracujúce ženy 35 – 54 r., ľahká práca 22
pracujúce ženy 35 – 54 r., stredná práca 24
pracujúce ženy 35 – 54 r., ťažká práca 26
nepracujúce ženy 55 – 74 r. 20
nepracujúce ženy od 75 r. 18
pracujúci muži 19 – 34 r., ľahká práca 26
pracujúci muži 19 –.34 r., stredná práca 30
pracujúci muži 19 – 34 r., ťažká práca 32
pracujúci muži 35 – 59 r., ľahká práca 24
pracujúci muži 35 – 59 r., stredná práca 28
pracujúci muži 35 – 59 r., ťažká práca 30
nepracujúci muži 60 – 74 r. 22
nepracujúci muži od 75 r. 20
priemerný spotrebiteľ * 22,5

Zdroj: internet